Plynové žiariče tmavé, svetlé a teplovzdušné agregáty
Plynové infražiariče sú zdrojom sálavého tepla s vysokou povrchovou teplotou, pričom ich sálajúca plocha môže byť malá. Moderné plynové infražiariče spaľujú plyn na zohriatie špeciálneho radiačného povrchu. Povrch je zohrievaný kontaktom s priamym plameňom alebo so spaľovanými plynmi.
Plynové infražiariče (tmavé alebo svetlé) sú zariadenia, ktoré sa využívajú na vykurovanie veľkých priestorov (priemyselných hál, skladov, krytých tržníc, športových hál, telocviční, kostolov a pod.). Optimálne sú stavby s takou výškou, aby výšky zavesenia žiaričov boli v rozmedzí 4 – 8 m. Možno ich použiť aj v prašných prevádzkach, pretože ich prevádzka je umožnená prívodom spaľovacieho vzduchu z vonkajšieho prostredia ale zanášanie povrchu zhoršuje ich účinnosť a je potom potrebné venovať pozornosť ich čisteniu a údržbe
Tmavé plynové infražiariče
Pri tmavých plynových infražiaričoch prebieha spaľovanie vo vnútri spaľovacích komôr. Tieto komory môžu byť trubice alebo panely, môžu mať kovové alebo keramické komponenty. Väčšinou bývajú vybavené ventilátorom na odvod spalín. Tmavé infražiariče, známe tiež ako sálavé plynové teplomety, pracujú pri povrchových teplotách 350 – 550°C. Kompaktné infražiariče sú špeciálnym typom tmavých infražiaričov. Pracujú pri povrchových teplotách do 150°C. Sálavé potrubie sa vedie pod stropom haly tak, aby sálaním rovnomerne pokrylo celú vykurovanú plochu. Vyrábajú sa individuálne pre rôzne dĺžky a výkony podľa potreby haly. Jedným zariadením je možné rozviesť po hale teplo s príkonom napr. 2,5 MW.
Svetlé plynové infražiariče
Pri svetlých plynových infražiaričoch býva zdrojom sálania keramická doska, ktorá sa bezplamenným povrchovým spaľovaním plynu zohrieva na teplotu 800 – 900 °C, alebo katalyzátor, ktorý spôsobuje oxidáciu bez dosiahnutia viditeľných plameňov. Zdrojom sálania svetlých plynových infražiaričov s pórovitou doštičkou býva doštička z ťažko taviteľného materiálu (porézna keramika, keramika s vyvŕtanými otvormi, nehrdzavejúca oceľ alebo kovová mriežka prípadne dierovaný plech.) Infražiariče sú uzatvorené okrem hlavného povrchu smerom k vykurovanému priestoru.
Spaľovacia zmes plynu a vzduchu vstupuje do injektora, prechádza cez ťažko taviteľný materiál k nekrytej časti a distribuuje sa rovnomerne pórovitým povrchom ťažko taviteľného materiálu. Spaľovanie prebieha rovnako na celom nekrytom povrchu. Plameň vstupuje do pórov doštičky, ktorá po rozžeravení sála.
Povrchová teplota doštičky býva ~ 900°C. Svetlé infražiariče s pórovitou doštičkou bývajú vybavené atmosférickým horákom. Infražiariče využívajúce katalytickú oxidáciu sú podobné svetlým infražiaričom s pórovitou doštičkou v konštrukcii, vzhľade a prevádzke, ale žiaruvzdorným materiálom je väčšinou sklená vata a radiačným povrchom je katalyzátor, ktorý spôsobuje oxidáciu bez dosiahnutia viditeľných plameňov.
Teplovzdušné agregáty
Tieto agregáty sú priamovýhrevné vykurovacie zariadenia s atmosférickým horákom a núteným obehom vzduchu. Spaľujú niektoré skvapalnené plyny, ako propán, bután a zemný plyn. Získanú tepelnú energiu využívajú na ohrev dosiek nerezového výmenníka romboického tvaru. Na obeh vzduchu slúži ventilátor, ktorý je v zadnej časti agregátu. Podľa ventilátora, axiálneho alebo radiálneho, je možné ohriaty vzduch rozvádzať pripojeným vzduchotechnickým potrubím.
Použitie teplovzdušných agregátov: je možné ich efektívne nasadiť hlavne tam, kde chceme za krátky čas ohriať veľký objem vzduchu. U plynových teplovzdušných agregátov postačuje jednorúrový rozvod plynu, potrebujeme však prívod spaľovacieho vzduchu a odvod spalín, tak ako je pri septiku potrebné zabezpečiť odvod odpadových vôd. Tieto agregáty oveľa hospodárnejšie využívajú energiu paliva, nakoľko je vyrobené teplo používané priamo v mieste výroby bez dlhej distribúcie, najmä v rozľahlých areáloch zásobovaných teplom z centrálneho zdroja.
Moderné priemyselné objekty sú často vystavované náročným požiadavkám v oblasti tepelnoizolačných vlastností obvodového plášťa objektu. Práve preto je možné použiť teplovzdušné systémy veľmi efektívne a hlavne tam, kde je potrebný ohrev čerstvého vzduchu, ktorý je privádzaný z vonkajšieho prostredia.
Kde sa teplovzdušné agregáty neodporúčajú? Nie je vhodné ich používať pre vykurovanie vysokých objektov – to znamená nad 6 metrov svetelnej výšky, a to z dôvodu vrstvenia ohriateho vzduchu pod stropom haly.