Kapilárne rohože
Predstavte si, že vám v podlahe, v stenách a napríklad aj v strope tečie voda.
Voda pekne schovaná do drobných kapilár, voda, ktorá kúri, ale aj chladí.
Požiadavky na techniku klimatizácie (chladenia) veľkých budov, kancelárií, hotelov, škôl ale i rodinných domov sa výrazne zmenili:
– zlepšením ochrany tepla vďaka zatepleniu budov
– dalšími zdrojmi tepla
– komunikačnými technológiami, osvetlovacími systémami,atď.
– viac presklenými plochami na vonkajších fasádach
– flexibilitou úžitkovej náplne jednotlivých priestorov
Zvyšujúci sa podiel presklených plôch plášťov budov, rovnako tiež technické vybavenie miestností spôsobuje získavanie tepla od 15 – 30 W/m2 a znižuje tým potrebu vykurovania.
Dostačujúce sú konkrétne tieto povrchové teploty stropov: pri vykurovaní 22 – 26°C a pri chladení (klimatizácii) 18 – 22°C. Pričom obmedzenie chladiaceho stropu je dané rosným bodom vnútorného vzduchu – nesmie byť dosiahnutý na povrchu chladiacich plôch ani na prívodnom potrubí. Tym je predurčena vhodná teplota chladiaceho média tj. vody 16 – 20°C.
Pribúdajúca vnútorná tepelná záťaž ako i požadavky veľmi nízkej rýchlosti prúdiaceho vzduchu a povolenej turbulencie častokrát nedovolia použíť klasické konvenčné riešenie iba s prívodom chladiaceho vzduchu (pri jeho veľkých množstvách hrozí nebezpečie prievanu a vysoké investičné a prevádzkové náklady).
Priaznivým riešením sú chladiace stropy kombinované s prívodom hygienicky nutného množstva vzduchu a reguláciou relatívnej vlhkosti vzduchu. Plocha stropu je v lete ochladzovaná (v zime zohrievaná) vodou, ktorá prúdi v kapilárach inštalovaných v konštrukcii chladiaceho stropu. Vzduchotechnika môže byť potom vďaka chladiacemu stropu, dimenzovaná na podstatne nižší výkon, ako keď by mala pokryť všetky potreby chladenia. To zároveň prináša výrazné zníženie investičných nákladov! A miesto veľkého množstva vzduchu prúdi po budove malé množstvo vody.
Chladiace stropy odnímajú citeľné teplo z chladeného priestoru:
– radiáciou tj. sálaním – prenos tepla je uskutočnený elektromagnetickým vlnením o vlnovej dĺžke 0,8 mm až 400 mm tj. tzv. infračervené žiarenie (u uzavretých stropov je prevažujúca sálavá zložka a jej percentuálna hodnota sa udáva v rôznych technických podkladoch od 60% až do 90%.)
– konvekciou t.j prúdením – prestup tepla medzi tekutým prostredím a tuhou stenou
Pri chladiacich veľkoplošných systémoch – v prípade kapilárnych rohoží sa neodovzdáva chlad od chladiacej plochy, ale teplo v miestnosti sa chladiacou plochou stropu odvádza. Veľkú účinnosť vykurovania a chladenia zabezpečí rýchla reakcia temperovaného resp. chladeného stropu. To umožňujú kapilárne rúrky, ktoré sú iba 5 mm pod povrchom stropu. Tieto rýchlo reagujúce zásobárne umožňujú vykurovanie a chladenie jedným systémom, ktorý je od zdroja tepla(alebo chladu) oddelený doskovým výmenníkom. Využitím toho istého systému pre vykurovanie a chladenie sa podstatne znižujú prevádzkové a investičné náklady.
Kapilárne rohože v strope resp. v stene budú slúžiť nielen pre vykurovanie objektov v zime, ale tiež ako prirodzený zdroj chladu v letných mesiacoch. Zdrojom tepla býva najčastejšie tepelné čerpadlo, ktoré získava teplo z vody studní alebo zo solanky zemných kolektorov alebo vrtov.
V lete bude tepelné čerpadlo prepnuté do režimu chladenia a prostredníctvom tých istých kolektorov, vrtov a studní bude odoberať prebytočné teplo v miestnostiach a tak chladiť budovu.
Základnou výhodou inštalácie kapilárnych rohoží do stropu (alebo do steny) je vkusná vizáž miestností a klimatizácia bez prúdiaceho chladného vzduchu. Uživateľsky najvýhodnejší je združený stropný systém. Strop svojou veľkosťou a zvyčajne i voľnou plochou (okrem svietidiel) umožní inštalovať sálavé stropné systémy pre vykurovanie a chladenie.
Technicky je možné tento systém realizovať niekoľkými spôsobmi, pre užívateľa sú podstatné nasledujúce výhody: vlastné vykurovacie teleso nie je vidieť, vykurovanie i chladenie (klimatizácia) sú bez prúdenia vzduchu, a teda bezprašné.
Z hľadiska pobytu v takto vykurovaných resp. chladených priestoroch je vnímaná tepelná pohoda resp. chladenie v úplne inej kvalite.
Časté otázky a pochybnosti
Najčastejšia otázka, ktorá skoro každého napadne, a ktorú nám často kladú i zákazníci:
„Ako môže strop vykurovať, keď teplo stúpa hore? Chladiť to áno, chlad padá dole, ale vykurovať?“
Potom často nasleduje ich konštatovanie:
„Teplo sa dole nedostane. A tak budem mať studenú podlahu, budú ma oziabať nohy a zároveň mi
bude horúco na hlavu. Čo určite nechcem, lebo to je nepríjemné.“
Ale skutočnosť je trochu iná. Ak sa pozrieme na zmerané vertikálne rozloženie teplôt vo vnútri vykurovaného priestoru pre rôzne druhy vykurovania – viď. obr. č. 1
obr. č.1 – Vertikálny priebeh teploty vzduchu vo vykurovanej miestnosti pri jej rôznom spôsobe vykurovania
Zistíme, že je to naopak! – povrch podlahy je teplejší, ako u vykurovania konvenčným spôsobom –
klasickými vykurovacími telesami.
Teplota podlahy je iba cca o 3°C nižšia než teplota povrchu vykurovaného stropu. Priestor vo výške hlavy nemá výrazne zvýšenú teplotu. Iba úzka horná časť vykurovaného priestoru v blízkosti tepelnej plochy (stropu) sa výraznejšie odchyľuje od predstavy ideálneho rozloženia teplôt tj. vo výške cca 2,5 – 2,7 m, podľa výšky vykurovanej miestnosti.
V tejto výške sa zväčša v obytných miestnostiach nepohybujeme, preto odchýlka od ideálneho profilu nie je podstatná, rozhodujúca je teplota vo výške hlavy.
